Keďže mnohé projekty sa realizujú v subdodávkach nespočetných firiem, ktorých kvalita realizovaných prác povrchovej úpravy sa môže do značnej miery líšiť, je nevyhnutná odborná koordinácia a dozor nad aplikáciou náterových hmôt.
Takúto činnosť vykonávajú certifikovaní korózni inšpektori FROSIO alebo NACE. FROSIO je Nórske profesionálne združenie pre vzdelanie a certifikáciu inšpektorov povrchových úprav založený v roku 1986.
Celosvetovo uznávané FROSIO je akreditované Nórskym akreditačným úradom podľa NS EN ISO 17024.
Prehĺbenie odborných znalostí koróznych inšpektorov a certifikát FROSIO sa získava prostredníctvom Nórskej normy NS476. NACE je profesná organizácia koróznych inžinierov so sídlom v USA, ktorá bola zoložená v roku 1943.
Školí a vydáva certifikáty NACE. Zamestnancami VALOR s.r.o sú dvaja FROSIO certifikovaní korózni inšpektori, ktorých úlohou je komplexná kontrola povrchovej úpravy s cieľom zabezpečenie súladu povrchovej úpravy s požiadavkami investora.
Norma STN EN ISO 12944:2009 pojednáva o klasifikácii koróznych tried, ako aj o návrhoch vhodných generických typov náterov a hrúbok pre jednotlivé korózne triedy.
Samotné stupne korózneho napadnutia popisuje ISO 8501-1 2007, ktorá formou fotografií pojednáva o 4 základných stupňoch korózneho napadnutia ocele a to stupňami A, B, C, a D. Tak isto uvedený štandard zobrazuje 24 obrázkov ako majú vyzerať jednotlivé korózne napadnutia po jednotlivých spôsoboch predprípravy povrchu ako je abrazívne čistenie, ručné čistenie ako aj čistenie plameňom.
Existuje mnoho metód na určenie drsnosti povrchu. Základná metóda je porovnávanie povrchu pomocou komparátorov podľa ISO 8503. Uvedená metóda spočíva v porovnaní dvoch etalónov spracovaných pre oceľovú drť (G) a oceľové guličky (S), na ktorých sú definované štyry polia s rôznou drsnosťou povrchu. Jednotlivé polia sa definujú ako jemné, stredné a drsné, s tomu zodpovedajúcou drsnosťou povrchu podľa ISO štandardu.
Merací hrebeň (ISO 2808) je zariadenie potrebné na správne vykonanie merania hrúbky mokrého náteru. Vykonáva sa na rovnom a hladkom povrchu, kde sa zisťuje hrúbka otlačenia hrebeňa na povrchu náteru.
Teplota podkladu je dôležitý údaj pre aplikáciu náteru. Určuje sa pomocou digitálnych dotykových teplomerov a v spojitosti s rosným bodom hrá dôležitú úlohu pri aplikácii náteru. Všeobecne platí, že teplota povrchu musí byť vždy o 3°C vyššia ako rosný bod.
Samotné znečistenie povrchu môže byť vykonané pomocou tuku a oleja. Tu sa pomocou vodného testu zisťuje kontaminácia povrchu. Mimo tuku sa na povrchu môžu vyskytovať aj vo vode rozpustné soli, ktoré sa detekujú pomocou ISO 8502-6, čo je Breslova metóda detekcie prítomnosti solí zameraná na zistenie vodivosti kvapaliny získanej z povrchu.
Rosný bod je najvyššia teplota, kedy dochádza ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti na povrch. Je jedným z hlavných parametrov podmieňujúcich možnosť práce. Určuje sa pomocou tabuliek, za určenia relatívnej vlhkosti a teploty, alebo novšie pomocou digitálnych merákov rosného bodu.
Samotné meranie suchého náteru je možné vykonávať rôznymi spôsobmi a to deštruktívnou metódou, prípadne nedeštruktívnou metódou založenou na princípe elektromagnetického vlnenia. Pri uvedenej činnosti je veľmi dôležitá kalibrácia jednotlivých zariadení pred meraním na hladkom a rovnom podklade. Meracie zariadenie umožňuje merať hrúbku náteru na kovovom aj nekovovom podklade ako nerez, zinok a pod. Variabilita vymeniteľných sond umožňuje merania rôznych podkladov a široký rozsah meracích hrúbok.
Odtrhová skúška definovaná je STN EN ISO 4624. Odtrhová skúška poskytuje informácie o sile kohézie a adhézie náteru a o skladbe a kvalite jednotlivých vrstiev náterového systému. Vykonáva sa iba po úplnom chemickom vyzretí náteru na oceli a betóne.
Mriežková skúška zisťuje primárnu priľnavosť náteru k podkladu, resp. k ostatným náterom. Vykonáva sa v zmysle normy STN EN SIO ISO 2904.
Fotografický záznam z priebehu aplikácie je významným nástrojom ku komunikácii s investorom, zhotoviteľmi alebo projektantskou organizáciou.
Na pozorovanie primárnych defektov povrchu slúži elektronická lupa s podsvietením.
Na pozorovanie mikrotrhlín a iných defektov slúži prenosný mikroskop.
V mnohých prípadoch, kde nie je možné ani za denného svetla vidieť časti konštrukcií, je nevyhnutné použiť umelé osvetlenie baterkou.